Modifikácia systému je u mňa úplne v poriadku, pokiaľ nenastane syndróm ,,fidei defensor". Na starom Dračáku to bolo vidieť veľmi dobre: ľudia bránili dokonalosť Dračáku, obhajovali, ako sa v ňom hrali všetko (od dungeon crawlu až po sofistikované osobné drámy), ale zabudli povedať, že tri štvrtiny pravidiel vyhodili a polovicu nahouserulovali.
Inak povedané, ak Zetor s ktorým dobre oriem pole, má motor z Johna Deereho, iné pneumatiky a ručne dorobenú klimatizáciu, neznamená to, že Zetory sú dobré traktory. (A nebudem ešte hovoriť, aké sú Zetory výborne modifikovateľný traktor, lebo mi v týchto customizáciach nezabránili.)
Píše:
To nemusí být pravda.
Môžeš dať nejaký príklad? (Aby sme predišli ,,don't kill foreign players' ideas'').
Detto by Peekay mohol dať príklad, ako v DrD vynucuješ spôsoby, ktorými sa obranca má brániť :-)
Inak som si tak myslel, že všeobecná tendencia u mnohých hráčov a systémov navádzať a podporovať hráčov na to, aby popis kombatov nebol len nudné ,,Útočím, útočím, netrafil som" (súdiac podľa tony esejí a rád.) To, že sú skupiny hráčov, ktorým sa nechce/nemajú náladu na niečo bohatšie, je relevantné a pravdivé, ale neviem, prečo na nich brať špeciálny ohľad (najmä keď majú k dispozícii kopu systémov z minulosti, ktoré toto radostne zvládnu).
Btw, ešte k tej rozchoditeľnosti: sa mi furt zdalo, že encountre v D&D 3.x sú prekonateľné (zabijeme / obídeme / zaženieme protivníkov) bez problémov (= smrti postáv), ak DM ide podľa odporúčaní, nie je idiot a hráči aspoň ako-tak taktizujú.